H I S T Ó R I A    Chotár je z veľkej časti hornatý, takže v minulosti okrem roľníctva poskytoval obyvateľstvu možnosť využiť bohatstvo okolitých lesov na ťažbu dreva a výrobu dreveného uhlia. V stredoveku tu boli aj menšie bane na ťažbu železnej a medenej rudy.     Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom "Terra Janchonis" (zem Janchova) sa nachádza v listine z 2. 7. 1311. Neskôr sa obec uvádza pod menami "Januk" (1345), "Gyankfalua" (1358), "Ryszowecz" (1460), "Rysocz" (1598), "Hrischowcze" (1773), "Gyónfalva" (1902) a súčasné Hrišovce (1920). Obec možno zaradiť k menším obciam Spiša. V roku 1598 tu stálo iba 12 domov. Roku 1789 v 30 domoch tu žilo 215 ľudí a roku 1828 v 40 domoch 292 obyvateľov.    Kostol do 19. storočia neexistoval. Až od roku 1830 tu bola kaplnka Panny Márie, neskôr rozšírená a prestavaná na kostol Panny Márie Ružencovej.    Hrišovce patrili spočiatku ako poddanská obec pod domínium Richnavského hradu. Pôvodne patrili rodine zo Žehry, od 16-ho storočia patrili Thurzovcom a po nich rodine Csákyovcov, čiže pod Kluknavský kaštieľ.     Obecná správa sa vyvinula v obci už počas stredoveku. V čele stál richtár s jedným prísažným. Až v roku 1786 si dala obec vyhotoviť pečatidlo. Stred jeho poľa tvoria tri bradlá, pričom zo stredného najvyššieho vzlieta bájny vták fénix.

 
Historické fotografie

Starý kostolík	1       2 Dedkovia a babky (1. vľavo od predu do zadu: baba a dzedo od Iľčina,dzedo od Bramukani, dzedo od Joska, dzedo od Petry, dzedo Gamrat,  vpravo od predu do zadu: baba od Mnicha, baba od Jenči, cetka od Straky (nad Iľčina), baba z Pod koscielka, baba a dzedo od Biroša, dzedo Nemy ) (2.=1. vľavo od predu do zadu)	Pri pasení oviec v Porúbke (vpredu Miźo od  Pastračky, vzadu stary ujko od Miśkovondy)
***	* * * * *	***